Je to zvláštne byť na miestach, kde som kedysi žila...

Je to zvláštne byť na miestach, kde som kedysi žila ... Opäť. Ale inak. Spoznávať všetky chodby a zákutia.

Nachádzať svoje tajné chodbičky a spomínať na úkryty pred svetom, kedy som chcela mať chvíľu len sama pre seba.
Vdychovať vôňu starého dreva a tej krásnej atmosféry, v ktorej som ako dieťa vyrastala.

Mala som to tu najradšej. Ani neviem, prečo. Veľa sme cestovali, na naše ďalšie panstvá, no tu sme sa cítili všetci doma. Preto sme sa tu zdržiavali najdlhšie. A ja som bola len rada.
Milovala som síce hory a dlhé prechádzky, no toto miesto ma odmalička fascinovalo.
Veď tak krásne miesto, v obložení vodných tokov, nás nielen krylo pred nepriateľmi, ale bolo to ukludňujúce vedieť, že nás jeden zo živlov dokonale chráni, aj pred nami samými. V Sárvári býval ruch. Veľký...
Oslavy, honosné slávnosti, boli vždy plánované vo veľkom štýle. Krásne dekorácie, výzdoba, nekonečný výber jedál, ktoré na stoly neustále nosili. Preplnení sme od stola nevstali nikdy.

Niekedy ma zarážalo, koľko ľudí poznáme. Koľko má moja matka vplyvných priateľov.
Ako som vyrastala, vnímala som správanie všetkých slúžok, radcov, ale i obyvateľov inak.
Veľa z nich nemalo čestné úmysly, pred nimi ma matka vždy chránila a vystríhala...

Moja matka...
Bola taká krásna. A môj otec, bol statočný muž.
Je zvláštne pozerať sa na nich len skrz obrazy. Vnímať ich ako osobnosti, históriou poznačené ako veľkých panovníkov.
No pre mňa navždy ostanú skutoční, tak ako žili a ako nás vychovávali.

Obraz niekedy veľa skresľuje. Tak ako počúvanie legiend, poloprávd, dychtivých senzácií. Čítanie listín, ktoré sa dochovali. Ich lúštenie, nie je veľmi jednoduché, viem, sama som toho bola súčasťou.
Cez to všetko, sa toho veľa nedochovalo.
Nikdy sa toho veľa nenašlo. Je to tak. Bolo veľa krát hľadané, niečo viac...

My sme boli veľa krát hľadaní bádateľmi, historikmi, dobrodruhmi.
No nenašli viac, ako by mali. Našli len to, čo po nás zostalo a čo sme chceli, aby našli.
Niekedy je totiž dobré nevedieť.

Minulosť treba nechať minulosťou. Nech už je akákoľvek ...

Katalin Nádasdy, Sárvár